Časopis žiakov a učiteľov SOŠ Lipany
č.1 2011/2012
Obsah
|
Bardejov,
Stará Ľubovňa – projekt Comenius
Hrad
Stará Ľubovňa – jeho história
Pečovská
Nová Ves – z histórie obce
Jeden
za všetkých, všetci proti AIDS
Otvorili
sme dvere pre všetkých...
Navždy
sa zachová, v pamäti stužková...
Nezvyčajný úvod |
Tak a je to tu zas. Čakáme, kedy celú
krajinu zahalí studený bielučký sneh, autobusy opäť zameškajú a žiaci budú
môcť svoje neskoré príchody zvaliť na cestárov ... prišla zima... A keďže
zima prináša so sebou dlhé nudné večery (pre niekoho nie), rozhodli sme sa opäť
o akútnu záchranu nášho školského časopisu!
Nepostrehli sme záujem študentov o tvorbu tohto literárneho dielka,
obraciame sa preto na vás, na nové nádejné talenty, ktoré k nám prišli
s vôňou septembra, aby ste sa nehanbili a zapojili sa do práce v
našom školskom Eláne!!!
Práce je naozaj dosť a pomocné ruky potrebujeme všade! Môžeš sa
podieľať na grafickej úprave, dodávať príspevky, postrehy, nápady, ilustrácie
...
No ak máš tvorivé pero a hlavu plnú nápadov, o ktoré by na
našej škole nemalo byť núdza, staň sa redaktorom a neseď len za
facebookom!!!
Veľmi radi a ochotne Ťa v redakčnej rade prijmeme medzi seba!
Je ťažké hovoriť
o redakčnej rade, ktorú tvorí zopár študentov, no aspoň vidíte, že sa
nevzdávame a časopis sa dá tvoriť aj takto.
Ochotne však čakáme na ďalšie pomocné
ruky!!!
Neboj sa – zapoj sa!
Vaša redakčná rada
Milí študenti |
Väčšina z nás si myslí si, že žijeme veľmi rýchlo. Rýchlejšie,
ako žili naši rodičia, prarodičia. Možno rýchlejšie, ako by sme si priali. Ale
práve na tento okamih sa to zmení. Okamih pokoja, lásky, súdržnosti, mieru.
Prečo iba na tento okamih sme takí, akými by sme mali byť po celý rok? A vôbec,
potrebujeme v tejto dokonalej dobe plnej dokonalých ľudí niečo také nedokonalé,
ako sú... Vianoce?
Načo ten čas, keď sa aj najprísnejší šéf zmení na krotkého
baránka, čas, keď aj ten najuponáhľanejší z nás na chvíľu vypne, čas, keď
klávesnice a monitory počítačov na chvíľu vychladnú, na prázdne lavice sadne
prach a pavúky si tkajú svoje krehké svety v kútoch osirelých tried?
Načo ten čas? Potrebujeme ho? Áno, potrebujeme! Potrebujeme
možno ešte viac, než kadečo iné.
Vianoce nám prinášajú každému niečo iné. Niekto si predstaví
stôl plný lahôdok, iný pár dní voľna, niekomu príde na myseľ milé slovo, láska,
pohladenie. Napojme sa na túto neskutočnú silu Vianoc, na tento nadpozemský
prúd, a ak máme v sebe aspoň trošku ľudskosti, buďme ľudskí! Roztopme pod jeho
silou ľadovce svojich sŕdc a nedovoľme mu znova na ne primrznúť! Nie, nie je to
ľahké, ale nie je to ani nemožné. Naozaj to nie je nemožné?
Duch Vianoc, kde ho nájsť?
Vianoce nie sú len o najnovšom mobile, značkovom oblečení a
v tom najhoršom prípade o bielej neosobnej obálke, v ktorej je diskrétne
uložená suma. Suma, čo najvyššia... Spraví nás to šťastnými? A vôbec, prečo
nedokážeme byť šťastní aj z obyčajných maličkostí? Z toho, čo nám každodenne
poskytuje príroda, ľudia okolo nás? Nosíme v sebe presvedčenie, že bez určitých
vecí nedokážeme dokonca ani žiť.
Aké dlhé máte Vy tieto nekončiace zoznamy ? Zmeňme ich aspoň
na Vianoce...
Nech nás nelákajú preplnené nákupné centrá, ešte
preplnenejšie košíky, strhané tváre a kyslý pach bankoviek. Tá večná súťaž
o tom, kto napečie viac druhov pečiva, kto nakúpi výhodnejšie a
najoriginálnejšie pre toho a toho, ktorý už má asi všetko...
Naozaj
má všetko?
Otvorme svoje srdcia pre lásku: vedieť lásku prijať a
lásku dať, o tom sú Vianoce.
RR
Príbeh Tichej noci |
Bez
Tichej noci si Vianoce snáď ani nevieme predstaviť. Preložená bola hádam do
všetkých jazykov. Kde má korene táto typická vianočná pieseň?
Tichá noc, svätá noc, v origináli Stille Nacht, heilige
Nacht, mala premiéru v rakúskej dedinke Oberndorf v kostole svätého Mikuláša
počas polnočnej omše 24. decembra 1818.
Kostol, v ktorom sa tóny tejto neobyčajnej vianočnej piesne
rozozvučali po prvý raz, dnes už neexistuje. Text vytvoril Joseph Mohr, ktorý
prišiel za Franzom Xaverom Gruberom s prosbou, aby naň zložil hudbu. Práve
vtedy nefungoval organ, preto Gruber nacvičil pieseň so sprievodom gitary.
Povrávalo sa, že mechy organu rozhrýzli myši, avšak ide skôr o legendu ako o
realitu.
Tichá noc nezaznamenala obrovský úspech hneď. Až okolo roku
1840 sa začala objavovať vo viacerých spevníkoch a šírila sa čoraz väčšou
rýchlosťou. Spevácke zbory a misionári ju postupne preniesli nielen do Európy,
ale aj do celého sveta. Dlho sa Tichá noc považovala za tirolskú ľudovú pieseň,
jej autori Mohr a Gruber sa začali v súvislosti s ňou spomínať až neskôr.
Autori sa slávy počas svojho života nedočkali. Dnes je preložená do 300 jazykov a nárečí. Stille-Nacht-Kapelle
(Kaplnka Tichej noci) v Oberndorfe je dnes turistickou atrakciou.
Stille-Nacht-Kapelle
RR
Pôvod vianočného stromčeka |
Na
Slovensko prišiel vianočný stromček v 18. storočí. Najprv sa udomácnil v mestskom
prostredí a na konci 19. storočia začala
prenikať tradícia na vidiek. Prišiel k nám z Nemecka, jeho pôvod
však siaha až do staroveku.
História
vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom
protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka
pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska.
Vianočný stromček v starovekom Ríme
Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.
Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský. Siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa."
Najskôr v meste,
potom na vidieku
Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.
Magické vlastnosti
V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu.
Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.
Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.
RR
K vám chodí kto? |
Európa
je plná postáv, ktoré zastupujú rodičov pri odovzdávaní vianočných darčekov.
Väčšinou ide o bradatého chlapa v čudnom červenom odeve.
I Ježiško vyrástol a zostarol, narástli mu fúzy a stáva
sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný, je pekne oblečený v baranici
a kožuchu.
Zástupní darcovia
Vianoce sú obdobím, v ktorom sa stretávajú a prekrývajú
konštanty dané prírodou a európskou kultúrnou tradíciou: zimný slnovrat,
prechod od starého roka k novému a oslava narodenia Ježiša Krista. Z
kombinácie týchto momentov sa vyvinula tradícia vianočného obdarúvania.
Historické správy potvrdzujú, že to bolo zvykom už na
sklonku stredoveku a darovanie tohto druhu malo ustálenú formu vrátane
piesní a básničiek, ktoré ho sprevádzali. Skrátka, rozprávanie o neviditeľnom
darcovi bolo odovzdávané deťom po generácie až do dnešných dní.
Mužské i ženské postavy darcov, ktoré vystupujú v európskej
vianočnej tradícii, nesú rôzne mená a majú rôznu podobu. Sú to darcovia skrytí,
prichádzajú neviditeľní alebo v prestrojení, sami alebo v sprievode iných
masiek. Sú to postavy rozmanité, často naviazané na to - ktoré územie.
Vytvorila ich kresťanská tradícia, ale niektorí sú staršieho pôvodu.
Nachystaj topánky!
V šiestom storočí sa vynorila postava svätého Mikuláša. Ako
prví uctievali postavu Mikuláša na východe bývalej Rímskej ríše, ale neskôr, v
ôsmom až jedenástom storočí, sa postava, zachytená v rôznych legendách,
preniesla z Byzancie na západ. Dnes je tradícia rozvinutá v mnohých
oblastiach západnej a strednej Európy – od Holandska po Chorvátsko, od
Švajčiarska po Podkarpatskú Rus.
Svätý Mikuláš sa stal akýmsi
univerzálnym svätcom, ktorý sa stal ochrancom námorníkov, rybárov,
prievozníkov, obchodníkov, cechových spoločenstiev, pekárov, zajatcov, pútnikov
a v neposlednom rade detí.
RR
Vianočné želania plné humoru |
Posielate počas vianočných sviatkov svojim
priateľom a blízkym vianočné priania, pohľadnice, esemesky či e-maily?
Ponúkame vám niekoľko veselých želaní, ktorými môžete svojich známych
prekvapiť, potešiť a rozosmiať!
Zdroj: internet
Opäť kvapkala krv |
Pár litrov tejto vzácnej tekutiny prúdi
v každom z nás. Vaše rozhodnutie darovať krv môže rozhodnúť aj
o osude iného človeka a zachrániť mu život. Naši študenti a
vyučujúci opäť nelenili a sadli si do darcovských kresiel. Ležali
bok po boku a darovali krv. Takto pomohli ľuďom, ktorí to nevyhnutne potrebujú.
Kto môže byť darcom krvi?
Ako často možno krv darovať?
Muži môžu darovať
krv s odstupom 3 mesiacov po odbere maximálne 4x do roka.
Ženy môžu darovať
krv s odstupom 4 mesiacov po odbere maximálne 3x do roka.
Ako sa pripraviť na odber ?
Aké vyšetrenia sa vykonávajú v súvislosti s
každým odberom krvi ?
Krvný obraz, pečeňové testy (ALT),
protilátky proti HIV 1, žltačke typu B a C, nosičstvo syfilisu, vyšetrenie
krvnej skupiny a protilátok proti červeným krvinkám.
Pred odberom vyplníte DOTAZNÍK, ktorý pomáha pri posúdení zdravotného stavu
darcu a uistí sa, že podaná krv nepoškodí príjemcu.
RR
|
Svetový deň výživy |
Pretože
výživa je významným faktorom životného štýlu, ovplyvňujúcim zdravie, svetový
deň výživy si pripomíname aj my v našej škole. Zdravá výživa je hlavnou
podmienkou prevencie pred rôznymi ochoreniami, základným predpokladom správneho
vývoja najmä u detí Preto aj naša škola touto každoročnou aktivitou k
tomuto cieľu prevencie a budovania správneho životného štýlu prispieva.
Ako každý rok, aj teraz pripravili naši cukrári jedlá a dobroty zodpovedajúce zásadám správnej výživy pre všetkých svojich spolužiakov a návštevníkov tejto udalosti. Nechýbali rôzne zeleninové a ovocné šaláty, výborné a zdravé polievky, jedlá zo zeleniny, ale ani zdravé koláčiky. Každý, kto k nám v tento deň zavítal, mohol ochutnať všetko, na čo mal chuť. Už teraz pripravujeme nové recepty, nové prekvapenia a tešíme sa na ďalší deň zdravej výživy.
Ing. J. Baňasová
Pochutnajme si aj zrakom |
Bardejov, Stará Ľubovňa – projekt Comenius |
Historické centrum
mesta Bardejova bolo v roku 2000 spolu s niekoľkými miestnymi stavbami
zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
V rámci projektu Comenius sme
navštívili Radnicu na Bardejovskom Radničnom námestí, kde sme si mohli
obhliadnuť rôzne maľby na stenách a množstvo historických predmetov. Jednou z
pamiatok bola aj socha rytiera Rolanda, ktorého sme mohli vidieť nielen pri
vstupe do radnice, ale aj na vrchole strechy. Veľmi zaujímavá bola aj Bazilika
sv. Egídia ktorá je dominantou námestia. Hneď pri vstupnej bráne do Baziliky
boli dva starodávne zvony. Chrám má podobu veľkolepej gotickej baziliky s tromi
loďami.
Po návšteve Bardejova sme sa v
dobrej nálade presunuli do Starej Ľubovne. Tam sme navštívili hrad a skanzen.
Prehliadka hradu, rôzne pamiatky, maľby, obrazy a nádherný výhľad z veže bol
pre nás všetkých nezabudnuteľným zážitkom. Po návšteve skanzenu sme sa šli
konečne naobedovať a oddýchnuť si na salaš U Franka. Tam sme si mohli poopekať
klobásky alebo naobedovať na salaši. Po dvojhodinovej zastávke sme pokračovali
autobusmi domov.
Nálada po celom dni bola perfektná,
v autobuse sme si zaspievali zopár ľudových pesničiek a posmiali sa. Sme radi,
že sme sa takého výletu mohli zúčastniť a radi by sme ho zas niekedy
zopakovali. Priniesli sme si kopec nezabudnuteľných zážitkov...
Veronika Kenčanová a kolektív 1. V
Hrad
Stará Ľubovňa – jeho história
|
Starobylý hrad Ľubovňa je
najznámejším hradným objektom v oblasti severného Spiša, vypína sa nad mestom
Stará Ľubovňa. Je jedným z pôvodných hraničných hradov na severe bývalého
Uhorska. Stal sa sídelným hradom poľských starostov až do roku 1772.
Má zaujímavú architektúru a bohatú históriu, bol vyhlásený
za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes je v zachovalej časti hradu múzeum s
národopisnými zbierkami a historickými pamiatkami, zbierkami týkajúcimi sa
cechov a remesiel. Je súčasťou expozícií Ľubovnianskeho múzea. Pod hradom sa
nachádza ojedinelé regionálne múzeum ľudovej architektúry v prírode – skanzen
Ľubovňa.
História
Ľubovniansky hrad je jedným z pôvodných hradov na severe
hraníc bývalého Uhorska. Jeho základy pochádzajú zrejme z 2. polovice
13.storočia. Mohutná ústredná veža s opornými múrmi sa spomína začiatkom 14.
storočia a neskôr spolu s gotickým palácom tvorí aj jadro najstaršej časti
hradu. V roku 1412 sa spolu s ďalšími spišskými mestami stáva zálohou a sídlom
poľských starostov až do roku 1772.
V priebehu 14. a 15. storočia doplnili hrad ďalším palácom a opevnením. Po požiari roku
1553 ho renesančne upravili a upevnili fortifikačné vybavenie. Hlavnou oporou
opevnenia na juhovýchode sa stala delová bašta, ktorá sa na východe pripojila k staršiemu
opevneniu. V období vpádu Švédov do Poľska v rokoch 1655 – 1661 tu boli uložené
poľské korunovačné klenoty. Po roku 1772 prestal byť sídlom poľských starostov
a jeho význam upadol. Postupne prešiel do majetku súkromníkov, Poľská rodina
Zamoyských patrila k posledným majiteľom hradu.
Povesť
Povesť
sa viaže k vzniku hradu. V jedno horúce leto žilo starodávne mestečko Ľubovňa
radosťou z bohatej úrody. Bol slnečný teplý deň, keď sa ustatí jazdci pod
velením šľachtica Ľubovenského zastavili na brehu rieky Poprad. Mesto aj
okolitá krajina sa im natoľko zapáčili, že sa tu rozhodli usadiť. Pán
Ľubovenský mal v pláne postaviť hrad na skalnom brale oproti mestečku.
Hneď na druhý deň sa jeho synovia s pomocníkmi pustili do práce a
postavili základy budúceho hradu. Na ďalší deň však nebolo po základoch ani
stopy, v noci všetko zmizlo. Keď sa to opakovalo niekoľkokrát, vybral sa smutný
pán Ľubovenský za vílou - čarodejnicou, ktorej,
patrilo miesto, kde mal stáť ich budúci hrad. Čarodejnica súhlasila so stavbou
len pod podmienkou, že jej zapredá svoju dušu. Ľubovenský nakoniec súhlasil,
nakoľko chcel toto sídlo zanechať svojim synom. Hrad dokončili, ale Ľubovenský
nemal stále pokoja, a tak sa vybral do blízkeho kláštora, aby sa vyspovedal a
uľavil svojej duši. Keď sa čarodejnica dozvedela o jeho zrade, chcela hrad
zničiť. Práve, keď naň chcela hodiť obrovskú skalu, zaznel v kláštore večerný
zvon. Vtom čarodejnica stratila svoju moc a balvan dopadol na breh rieky
Poprad. Starý Ľubovenský, jeho synovia a potom aj vnuci ešte dlho žili na hrade
Ľubovňa. Veľký balvan na brehu rieky Poprad možno vidieť aj dnes...
Skanzen - národopisná expozícia v prírode, predstavuje kultúrne
hodnoty regiónu severovýchodného Spiša a
severozápadného Šariša. V tomto etnicky zmiešanom regióne žili po stáročia
vedľa seba Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Svojím charakterom a
prostredníctvom 16-tich objektov predstavuje jedinečnú rôznorodosť života v
tejto oblasti.
Ing. F. Ružbarský
Pečovská
Nová Ves – z histórie obce
|
Prvé písomné zmienky o hornotoryských
dedinách máme až z polovice 13. storočia v darovacích a vlastníckych listinách.
Naši predkovia žili aj storočia po zániku Veľkej Moravy, v občinách - veľkorodinách
na kráľovskej pôde, ako roľníci, pastieri a drobní remeselníci. Mená prvotných
majiteľov zeme v našom kraji - Budko, Bogislav, Číž, Sislav a podobne svedčia o
tom, že aj oni splývali s uhorskou šľachtou. Avšak v kraji sa začínali, najmä
od 13 storočia usadzovať i cudzí feudáli (Maďari, Nemci), ktorým kráľ
prideľoval za ich vojenské zásluhy pôdu s jej obyvateľmi.
Podľa archeologických údajov bolo na terajšom území obce Pečovská Nová
Ves osídlenie už v paleolite, v období gravittien. Z názvu obce „Nová
Ves”, (Wyfolu, Wyfalu, Újfalu) je zrejmé, vznikla vedľa staršej osady - Starej
Vsi, ktorou bol pravdepodobne dnešný Sabinov. Predpokladá sa, že vznikla v 11.
storočí, z iných zdrojov sa možno dozvedieť, že obec vznikla až v 13. storočí.
Literatúra uvádza existenciu hostinca „Pod krčnou - Kuchmaalja” - z r.
1209 na mieste terajšej obce. Hoci je príslušná listina falzum z neskoršej
doby, je pravdepodobné, že na mieste, kde sa vyberalo clo bola krčma a okolo
nej sa tvorila osada, ako sa uvádza v dokumente z nasledujúcich rokov.
Ondrej II. daroval dnešný Hanigovský hrad (Nový hrad Újvár) spolu s obcou Nová
Ves a k tomu patriacim mýtom Demeterovi z Rašky. Je pravda, že v 13. storočí
patrila Nová Ves ku kráľovským majetkom Šarišského hradu. Už vtedy sa tu vyberalo
mýto od povozov furmanov a obchodníkov. Mešťania Bardejova a Sabinova v r. 1567
mýtnicu prepadli a zničili. Mýtnica pretrvala až do konca 16. storočia.
Brána pri Novej Vsi bola pri krajinskej ceste smerom na Červenicu.
Najstaršiu správu o nej poznáme z roku 1285 v súvislosti s darovaním a
vymedzením majetku dediny Červenica. Bola tu hranica medzi ostrihomskou
arcidiecézou a jágerskou diecézou. S pôvodnou hraničnou, strážnou a
kontrolnou funkciou súvisela aj funkcia mýtnice a colnice. Keď kráľ Karol Róbert
v roku 1322 daroval Pečovskú Novú Ves, daroval aj túto mýtnicu.
Súčasťou obranných a kontrolných zariadení stredovekých monarchií bolo
široké pohraničné pásmo lesov z oboch strán chránených zásekmi.
Z existujúcich správ možno zistiť na území Šariša najstaršie záseky
okolo hory Stráž (Fintice, Slivník) a novšie v doline Torysy pri Červenici. O
zásekoch pri Červenici vieme z listín v súvislosti s darovaním majetkov
ležiacich už za nimi. Za zásekmi ležalo vtedy územie okolo Kamenice (Pusté
Pole, Petrovenec, Lipany). Poloha brány - mýtnice a zásekov medzi Pečovskou
Novou Vsou a Červenicou označovala uhorskú stranu pohraničného pásma s Poľskom.
Názov záseky neoznačoval nijakú súčasnú funkciu. Ostal názvom príslušného
miesta aj vtedy, keď už prestali záseky existovať, keď tam nebolo hraničiarov.
Územie na severe Šarišskej stolice ešte v 14. storočí označovali za pohraničný
obvod.
Hodnoverný záznam o obci Pečovská Nová Ves pochádza z roku 1319. Už prv
tu mal svoj majetok Henrik 0z Brezovice, prívrženec Karola Róberta z Anjou, po
jeho boku bojoval proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (Rozhanovcie, r. 1312).
Kráľ ho obdaroval majetkami a stal sa aj šarišským županom. Neskôr sa
vzoprel voči kráľovskému rozkazu a nechcel v r. 1314 vydať jeho vojsku hrad
Tobol, za čo ho dal kráľ uväzniť. Podľa povesti ho z hradného väzenia na
vlastnom hrade Tobol vyslobodil jeho verný sluha Jozef Kohak, ktorý si nasadil
na ruky jeho okovy a vydával sa za neho. Neminul ho trest: odťali mu obe ruky.
Podľa listiny z r. 1315 mu daroval Henrik za odmenu majetok medzi Brezovicou a
Torysou, ako ager sanguiniu - pole za preliatu krv. Chotárny názov medzi
Brezovicou a Torysou Kvakov sa odvodzuje od priezviska Kohak.
Novšie sa objavil názor, že „Ujfalu - Nová Ves” v listine z r. 1248 sa
nevzťahuje na Pečovskú Novú Ves, ale na obec Chminianska Nová Ves. No rozbor
listiny identifikáciu s Pečovskou Novou Vsou robí nepochybnou. Obec
Pečovská Nová Ves patrila medzi najstaršie colnice hradu Šariš.
kaštiele v Pečovskej Novej Vsi
Hrad Stará Ľubovňa
Ing.
F. Ružbarský
Zaujímavosti
o vesmíre
|
RR
Malá
rozprava o Turecku
|
Čo bolo cieľom cesty
do Turecka opýtali sme sa p. Mgr. Urdovej.
Bolo to prvé projektové stretnutie koordinátorov projektu a riaditeľov škôl. Stretli sme sa tam účastníci zo všetkých našich partnerských krajín, teda z Anglicka, Grécka, Bulharska, Nemecka a Poľska.
Ako dlho ste
cestovali?
Cesta sa nám trocha predĺžila, lebo kvôli nepriaznivému počasiu nevzlietlo lietadlo. Ale nakoniec sme šťastne docestovali.
Akým dopravným
prostriedkom ste sa dostali do Turecka?
Do Turecka aj späť sme šli letecky z Krakowa.
Ako dlho ste tam
boli?
Náš pobyt trval týždeň – od soboty do soboty.
Aký ste mali program?
Program bol veľmi bohatý, videli sme veľa kultúrnych pamiatok v okolí, zoznamovali sme sa s miestnou kultúrou, kuchyňou, ľuďmi, boli sme na vyučovaní v partnerskej škole Gülşehir Anatolian High School...
Ktoré miesta ste
navštívili?
Navštívili sme oblasť Cappadocia, ktorá je známa hlavne svojimi skalnými formáciami a zvláštnymi tvarmi.
Považuje sa za jeden z divov prírody, kde po tisícky rokov do mäkkej
vulkanickej horniny ľudia vyrezávali svoje príbytky, kostoly, kaplnky, opevnenia
a celé podzemné mestá...
Čo ste tam vlastne
robili?
Každý deň sme mali rozplánovaný. V jedno dopoludnie sme na pôde školy tiež predstavovali našu krajinu, región a školu. Celý pobyt bol hlavne o príjemnom stretnutí so sympatickými ľuďmi.
Máte nejaký veselý
zážitok?
Počas celého pobytu vládla medzi nami príjemná atmosféra a zažili sme veľa humorných situácií.
Zažili ste aj nejaký
trapas?
Nuž, mne sa stalo, že pri odchode z mešity som chcela podať ruku hadžovi (taký ako u nás kňaz), ale oni sa nemôžu dotýkať žien pred modlitbami. Takže skoro odskočil, milo sa usmial a uklonil. Celé to bolo trochu komické, ale to sme si hneď vysvetlili.
Spoznali ste aj
nejakých zaujímavých ľudí alebo osobnosti?
Po stretnutí s miestnymi ľuďmi sme odhodili všetky predsudky o nich a zistili sme, že sú to veľmi skromní, pohostinní a ústretoví ľudia. Stretlo sa nás tam zopár ľudí z rôznych krajín, s inými zvyklosťami, ale dôležité bolo, že sme si všetci rozumeli a odchádzali sme vnútorne bohatí.
Čo vás najviac
zaujalo?
Krajina, ako taká. Turecko je pre nás trocha exotické. Iná kultúra, iné náboženstvo, iné zvyklosti.
Čo sa Vám osobne
najviac páčilo?
Viaceré veci boli naj. Napríklad návšteva mešity bola jednou z nich.
Povedzte nejakú
pikošku.
Zistili sme napríklad, že v niektorých
situáciách sa tam skôr dohovoríte v slovenčine ako v angličtine, lebo
napr. čaj je po turecky čaj a káva je kave.
Za rozhovor ďakujú I. Štofaníková a D. Džačovská, 3. AKM
Jeden
za všetkých, všetci proti AIDS
|
Začiatkom decembra si verejnosť
pripomína Svetový
deň boja proti AIDS.
„Dobrý deň, začíname šokujúcou
správou. V Bratislave sa pokúsilo šestnásťročné dievča o samovraždu.
Našťastie, duchaprítomní rodičia zavolali ihneď odbornú pomoc...“ hlási moja
obľúbená moderátorka a ja nespúšťam oči z televíznej obrazovky.
Čo také strašné sa jej mohlo stať? Aj keď je človek na úplnom dne, mal
by rozmýšľať. Nad všetkým. Neverím, že siahnuť na to najdôležitejšie - ľudský život -
je jediným riešením. Často si sami privádzame pocity beznádeje.
Avšak, stále sú tu ľudia, ktorí nás podvihnú zo zeme, keď tam spadneme.
A práve nad tým by sme sa mali zamyslieť.
Rodičia. Ľudia, ktorí videli náš prvý smiech, krok aj slzy. Pre ktorých
sme boli vždy tými najkrajšími pod Slnkom. Vraví sa, že najhoršie je prežiť
svoje vlastné dieťa. Myslím si, že rodič v tom momente krváca spolu so
svojím dieťaťom a stráca chuť žiť ďalej. Takisto sú tu kamaráti, súrodenci a všetci známi,
ktorí sa nestačia čudovať, prečo niekto mladý chcel ukončiť niečo, čo sa ešte
poriadne ešte ani nezačalo.
Každý mladý človek sníva. Či už je to rodina,
budovanie kariéry alebo
cestovanie po svete. Neverím, že niekto sníva o svojej smrti alebo
o zákernej chorobe, ktorá ho dovedie k samovražde. Vždy sú tu aj iné
možnosti. Samozrejme, jednou z nich je aj vzdať sa. Na druhej strane sú tu
ľudia na onkologických oddeleniach, žijúci na ulici alebo v neustálom
strese, ktorí bojujú a vedia prečo treba žiť.
Niekto múdry raz povedal, že vzácne veci si uvedomíme až vtedy, keď ich
stratíme. Nemôžem nesúhlasiť. Samozrejme, tento človek asi nemyslel na prsteň,
ktorý keď stratíme, hneď si uvedomíme, že nám chýba na prste. Myslel tým na
podlomené zdravie, zákerné choroby, stratu chute žiť alebo stratu blízkeho.
Títo ľudia cítia pocit prázdna. Rozmýšľajú a ani nevedia nad
čím. Činnosti sú vykonávané iba mechanicky, bez záujmu. Bohužiaľ, nie každý si
toto uvedomí pred tým, ako sa rozhodne dobrovoľne odísť zo sveta, pričom
zanechá za sebou toľko nezodpovedaných
otázok...
Zamyslela som sa, či by som si dokázala vziať svoj vlastný život. Určite
nie. Stačilo by mi pomyslenie na nespočetné množstvo vrážd vo svete, kde
zomierajú ľudia, ktorí ešte chceli žiť. Stačilo by mi vidieť všetky páry sveta,
ktoré chcú mať deti a nemôžu. Bola by som odsúdeniahodná. Za to, že
v priebehu niekoľkých sekúnd idem zničiť niečo, o čo sa oni pokúšajú
už niekoľko rokov.
Život. Ľudský život.
S. Poklembová, 3. AKM
Naj Mgr. Lukáša Višňovského
|
·
Kedy
ste sa narodili? 22. februára 1985
·
Kde
ste študovali? Ukončil som magisterské štúdium na Fakulte
humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor telesná
výchova.
·
Kde
bývate? Už od narodenia bývam v Lipanoch, na
námestí v byte. Momentálne tam bývam s mojím otcom a mladším
bratom.
·
Plánovali
ste pôsobiť v školských laviciach? Áno, už od detstva
mám veľmi blízky vzťah k športu a baví ma práca s mladými ľuďmi,
tak som to skĺbil dokopy a stal som sa učiteľom telesnej výchovy. Ale
pomaly zisťujem, že to nie je také jednoduché ako som si myslel. J
·
Aké
sú Vaše plány do budúcnosti? Tých plánov je viac, ale v prvom rade sa chcem
naplno venovať svojej práci a trénovať na aprílový Krakovský
maratón.
·
Aká
je Vaša najobľúbenejšia kniha?
Všetky knihy, ktoré som doteraz
prečítal, sú moje obľúbené. J Veľmi rád čítam knihy od brazílskeho spisovateľa Paula Coelha, ale momentálne mám
rozčítanú knihu od Doroty Nvotovej FULMAYA.
·
Ktorý
film máte najradšej? Útek do divočiny. Kto ho ešte nevidel, tak
ho vrele odporúčam. Ale pozriem si aj ktorýkoľvek dokumentárny film
a staré, ale dobré české komédie.
·
Čo
Vás v poslednom čase najviac potešilo? Patrím
k ľuďom, ktorí sa dokážu tešiť z maličkostí, takže sa snažím nájsť na
každom dni niečo pekné.
·
Čo
Vás v poslednom čase najviac nahnevalo? Ani nie nahnevalo,
skôr mi je vždy ľúto, koľko zloby sa nájde v ľuďoch, ale to asi patrí
k životu.
·
Akú
hudbu najradšej počúvate? Mám rad viac hudobných štýlov, záleží na
okolnostiach. Mám rád hudbu, ktorá ma „nakopne,“ ale tiež meditačnú hudbu, pri
ktorej môžem relaxovať. Ale čo mi nesmie chýbať v MP3 prehrávači, je
napríklad britská kapela Moloko, španielsky Feul Fandango a zo slovenských
skupín LAVAGANCE, PPE, Noiscut, Talkshow, Bruno Benetton free band a mnoho
ďalších J.
·
Čo Vás momentálne najviac trápi? Asi
iba to, že je už december a my ešte stále nemáme sneh, a keďže som
náruživým lyžiarom, tak ma to celkom mrzí. Ale ja verím, že nás zima
nesklame a onedlho budem rezať v snehu prvé oblúky J.
RR
Otvorili sme
dvere pre všetkých...
|
Dňa 30.11.2011 Stredná odborná škola v Lipanoch otvorila dvere dokorán
širokej verejnosti nášho mesta, najmä deviatakom základných škôl v regióne
a ich rodičom. Organizovala Deň otvorených dverí.
Hneď zrána prítomných
privítal a podujatiu poprial zdarný priebeh riaditeľ školy Ing. Jozef
Kožuško. Po jeho úvodných slovách sa návštevníci premiestnili do spoločenskej
miestnosti, kde im výchovná poradkyńa Ing. Končulová a Ing. Ružbarský
priblížili históriu i súčasnosť školy a oboznámili ich
s možnosťami štúdia. Prezentácia bola pútavá a názorná, realizovaná
v power pointe. Potom kroky smerovali na jednotlivé pracoviská. Spomeňme
aspoň:
Záujem organizátorov potešil. Prišli nielen
žiaci lipianskych základných škôl, ale i deviataci z okolia. Napr.:
z Brezovice, N. Slavkova, Šarišských Draviec, Pečovskej Novej Vsi,
Jarovníc, Krivian, Ľutiny a zo Sabinova.
Všetci veríme, že sa s mnohými návštevníkmi
stretneme v novom školskom roku.
Ing. Jozef Kožuško,
riaditeľ školy
DOD
|
Aj tento rok majsterky SOŠ a učiteľka odborných predmetov
zorganizovali 3. ročník školskej súťaže „Mladý talent“ v odbore kaderník a
kozmetik. Na súťaži sa zúčastnili študentky druhého, tretieho a prvého
nadstavbového ročníka vlasovej kozmetiky.
Žiačky
v odbore kaderník súťažili v kategóriách:
2. ročník „Disko pletenka“. Na medailových
priečkach sa umiestnili:
3. ročník „Najkrajšia
kučera“. Ocenené na stupni víťazov boli:
Najvyššie ocenenie
získali z 1. nadstavbového ročníka: v „Spoločenskom účese na akúkoľvek
príležitosť“.
Cena kreativity bola udelená Anne Hovancovej, ktorá v tvorbe
súťažného účesu zo všetkých súťažiacich využila svoju fantáziu, kreativitu
a estetické cítenie najviac.
Žiačky
v odbore kozmetik súťažili v kategórií „Disco líčenie“.
Rebríček umiestnení je nasledovný:
Žiačky 2.C J. Huňadyová, A. Jaššová, A. Kohanová, M. Rabíková, P. Spálová pri príprave výborných koláčikov pod vedením Mgr. Anny Počovej.
Žiačky Mgr. Anny Ptákovej
Žiaci druhého ročníka, odbor inštalatér vykonávajú spájanie vodovodného potrubia, pričom samotný pracovný postup pozostáva z prípravy materiálu - rezanie, zhotovenia závitu závitoreznou hlavicou a spájania pomocou vodárenských tvaroviek a finieg s použitím tesniacej nite, tesniacej pásky alebo konope s fermežou.
Mgr. M. Kulpa
Ďakujeme študentom 3. AKM za spoľahlivosť pri sprevádzaní hostí po zákutiach našej školy.
Navždy sa
zachová v pamäti stužková...
|
Budúce prvé
absolventky študijného odboru kozmetik
18. novembra 2011 prijali stužky dospelosti na svojej stužkovej slávnosti.
Srdečne blahoželáme a nech sa Vám na
maturite darí!
Ing. H. Krakovská
Pomáhame
iným
|
Asi už bude tradíciou, že naši študenti sa
budú podieľať na zbierke pre nadáciu Úsmev ako dar. Tohto roku to vyšlo
na sviatok sv. Mikuláša. Do ulíc nášho mesta nastúpili V. Filipová, V.
Koturňová, K. Vavreková, V. Sontágová, D. Bodnár, E. Nehilová, M. Hrabčáková,
M. Straková, E. Stolariková. Spoločne vyzbierali 212,59 €. Najviac vyzbierali
k. Vavreková a V. Sontágová.
„Úsmev ako
dar“ stojí za kľúčovými zmenami v živote
detí z detských domovov, ktoré im postupne prinášajú rodinu a rodinné zázemie.
Úsmev ako dar je
najstaršia a najväčšia slovenská dobrovoľnícka mimovládna organizácia pre
podporu detí žijúcich v detských domovoch. V tomto roku si pripomenie už
dvadsať rokov svojej činnosti. Vznikla ako občianske združenie na pomoc deťom v
detských domovoch, ale aj náhradným rodinám a rodinám v kríze.
Vyzbierané finančné prostriedky umožnia organizácii realizovať rôzne
aktivity (jednodňové, viacdňové, športové, zábavné, vzdelávacie, rekreačné) pre
deti žijúce v detských domovoch, pestúnskych, náhradných a sociálne
slabších rodinách. Umožnia tiež poskytovanie sociálneho poradenstva, prevencie,
pomoci rodinám a poskytovanie kvalifikovaného, odborného poradenstva pre
náhradných rodičov.
A to všetko v duchu motta ,,Aby každé dieťa malo rodinu".
Ing. J. Hanko
Vytyčovali
sme kostol
|
V rámci odbornej praxe sa žiaci z 2. B odboru stavebníctvo zúčastnili na
vytyčovacích prácach novostavby grécko - katolíckeho kostola. Pod vedením
učiteľa Ing.Miloša Kožuška bolo vykonané polohové a výškové osadenie
stavby.
Vytyčovacie práce boli vykonané modernými metódami pomocou aparatúry GPS
(v hodnote 15 000 €) a elektronickým nivelačným prístrojom
s automatizovaným odčítaním hodnôt. Zrealizovaním týchto prác žiaci
ušetrili miestnej cirkvi nemalé finančné prostriedky, za čo dostali poďakovanie
od správcu miestnej farnosti.
Dávid Varga, Patrik Dlugoš a Ján Ďurica počas určovania výšok elektronickým
nivelačným
prístrojom.
Vladislav Raslavský, Peter Vrabeľ, Patrik Dlugoš a Ján Ďurica pri polohovom
vytyčovaní stavby pomocou aparatúry GPS, metódou RTK.
Ing. M. Kožuško
Vianočný
humor
|
Chlapec píše Ježiškovi: Milý Ježiško prosím ťa na Vianoce mi
pošli 1000 korún. Veľmi by to mne aj maminke pomohlo. List odnesie na poštu.
Poštárky ho otvoria prečítajú si ho, a zato že Jožka majú rady poskladajú sa a
pošlu mu 500 Sk. Jožko píše späť Ježiškovi: Ježiško ďakujem ti za tie peniaze,
veľmi nám pomohli. A predstav si, že na pošte mi jednu 500 - vku zobrali.
Janko píše Ježiškovi. Ježiško, keď mi donesieš motorku,
budem celý týždeň dobrý .Janko sa zamysli a povie si, ale ja nevydržím byť
dobrý celý týždeň, roztrhá list a píše nový. Milý Ježiško, keď mi donesieš
motorku, budem celý deň dobrý. Zase sa zamyslí, roztrhá list. Janko sa pozrie
na obraz Panny Márie a zamkne ho do skrine a píše nový list. Milý Ježiško,
zajal som tvoju matku. Výkupné je motorka!
Malý Miško píše Ježiškovi, čo by chcel na Vianoce pod stromček:
Chcel by som: sánky, nové značkové lyže a lyžiarky, bicykel,
kolobežku, kolieskové korčule, korčule na ľad, nový LCD televízor, rádio,
snowboard s výbavou, počítač, psíka, playstation, nové hodinky, autíčko na
diaľkové ovládanie, štyri 3D hry do počítača... a veľa iných vecí, ale keďže
som veľmi skromný, tak tie ďalšie už nemusia byť.
V škótskej rodine:
Detičky, už ste si pozreli darčeky?
Áno, áno!
Tak ich pekne zabaľte, aby sa do budúcich Vianoc nezaprášili.
Rozprávajú si Američan, Rus a Slovák. Američan hovorí:
"Vidíte to červené Ferrari?"
Ostatní: "Hmm, dobré."
"No, tak také som dostal na Vianoce."
Rus hovorí: "A vidíte to zelené Porsche?"
Ostatní: "Tiež dobré."
Rus: "Tak také som pre zmenu dostal na Vianoce ja."
A Slovák: "Vidíte to Infiniti G35 GTO?"
Ostatní: "Nádhera!"
"Tak takej farby som dostal menčestráky."
"Pán riaditeľ, môžete mi dať zajtra voľno?" pýta sa v práci pán Novák. "Manželka chce, aby som jej pomohol s vianočným upratovaním."
"Z takého dôvodu vám predsa nebudem dávať voľno!" rezolútne to odmietne riaditeľ.
"Ďakujem," vydýchne si zamestnanec. "Vedel som, že je na vás spoľahnutie.“
Muž vyberá vianočný darček:
"Máte niečo lacné, užitočné a pekné?"
"Čo poviete na tieto vreckovky," ukazuje ochotne predavačka, "pre koho to chcete?"
"Pre manželku."
"Tak to bude určite prekvapená."
"To áno," súhlasí muž, "ona si myslí, že dostane pod stromček kožuch!"
Američan a Rus si telefonujú:
"Ivan, v televízii hovorili, že tam u vás sú hrozné mrazy, cez - 60 stupňov."
"To je hlúposť, najviac tak -20."
"No nie, teraz to hovorili na CNN, vraj cez - 60."
"Ale no tak, možno niekde majú - 25, ale to skôr výnimočne."
"No ale tie zábery boli hrozné, tie omrznuté stromy, baráky ..."
"Jáj, ty myslíš vonku ?!! No tak to áno."
Jožko príde zo školy a hovorí otcovi, že dostal päťku z matematiky.
“Ako to?“ – pýta sa podráždene otec.
“No, najskôr sa ma učiteľka spýtala, koľko je 3x2. Odpovedal som, že šesť“ – hovorí Jožko.
“No veď to je správne!“
“A potom sa ma spýtala koľko je 2x3.“
“Aký je v tom dofrasa rozdiel?“ – rozčuľuje sa otec.
“Presne to som jej povedal.“
Učiteľka v škole hovorí žiakom:
“Utvorte vetu so slovom Yeti.“
Marienka:
“Yeti je veľký snežný muž.“
Janko:
“Yeti žije v horách.“
Móric:
“Yeti zima?“
Učiteľka sa pýta žiaka:
“Koľko rokov má dnes človek, ktorý sa narodil v roku 1964?“
“Muž či žena?“
V škole sa učiteľka pýta detí, čo doma jedávajú. Dôjde rad na Jožka a ten hovorí, že čaj. Všetci sa mu smejú. Na druhý deň to isté. Príde domov a sťažuje sa matke, že sa mu všetci smejú kvôli čaju.
“Tak im zajtra povedz, že jedávame rezne.“
Stalo sa. Opäť tá istá otázka a keď dôjde rad na Jožka, ten povie, že rezne.
“Hej, a koľko si ich včera zjedol?“ - pýta sa učiteľka.
“Tri hrnčeky...“
Móric v škole hovorí učiteľovi:
“A moja sestra má osýpky.“
“Tak choď rýchlo domov, pretože môžeš nakaziť celú triedu.“
Po dvoch týždňoch sa Móric vrátil do školy a učiteľ sa ho pýta.
“Tak ako sa má sestra? Už vyzdravela?“
“Neviem, ešte nepísala.“
“A kde preboha je?“
“No predsa v Austrálii.
Zdroj: internet
Milí
študenti!
|
Práve ste sa úspešne prelistovali naším časopisom až na úplný koniec. Veríme, že nejaké číslo ešte pripravíme. J
Keďže sa blížia prázdniny a Vianoce sú už naozaj predo dvermi, aj naša skromná redakcia Vám chce popriať všetko krásne do nového roku, príjemné a hlavne pokojné prežitie vianočných sviatkov!
Učiteľom a všetkým nepedagogickým zamestnancom želáme hlavne oddych aby nabrali nové sily a trpezlivosť, ktorú pri nás tak často strácajú.
A čo nám študentom?
Nuž, samozrejme, veeeeeeeeeľa oddychu, dobrého jedla, pohody a skvelé zakončenie prvého polroka.
HOR SA NA PRÁZDNINY!!!
P.S: Naša skromná redakčná rada dúfa v osvietenie cez vianočné sviatky a verí v rozšírenie tímu nášho časopisu!
Pozdravujú vás členovia redakčnej rady: D. Ďžačovská, I. Štofaníková,
D. Sabolíková, S. Poklembová, Mgr. V. Marčáková, Ing. F. Ružbarský,
MVDr. M. Baňasová, M. Mihok a ostatní prispievatelia.