Elán

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Časopis žiakov a učiteľov SOŠ Lipany č.1 2011/2012

 

 

 

 

 

 

 

 


Obsah

 

 

 

 

 

Nezvyčajný úvod. 3

Milí študenti, 4

Príbeh Tichej noci 5

Pôvod vianočného stromčeka. 6

K vám chodí kto?. 7

Vianočné želania plné humoru.. 8

Opäť kvapkala krv. 9

Galéria darcov. 10

Svetový deň výživy. 11

Pochutnajme si aj zrakom... 12

Bardejov, Stará Ľubovňa – projekt Comenius. 13

Hrad Stará Ľubovňa – jeho história. 15

Pečovská Nová Ves – z histórie obce. 16

Zaujímavosti o vesmíre. 18

Malá rozprava o Turecku.. 19

Jeden za všetkých, všetci proti AIDS.. 22

Naj Mgr. Lukáša Višňovského. 23

Otvorili sme dvere pre všetkých... 24

DOD.. 25

Navždy sa zachová, v pamäti stužková... 31

Pomáhame iným... 32

Vytyčovali sme kostol 33

Vianočný humor 34

Milí študenti! 36

 

 


Nezvyčajný úvod

 

Tak a je to tu zas. Čakáme, kedy celú krajinu zahalí studený bielučký sneh, autobusy opäť zameškajú a žiaci budú môcť svoje neskoré príchody zvaliť na cestárov ... prišla zima... A keďže zima prináša so sebou dlhé nudné večery (pre niekoho nie), rozhodli sme sa opäť o akútnu záchranu nášho školského časopisu!

 

Nepostrehli sme záujem študentov o tvorbu tohto literárneho dielka, obraciame sa preto na vás, na nové nádejné talenty, ktoré k nám prišli s vôňou septembra, aby ste sa nehanbili a zapojili sa do práce v našom školskom Eláne!!!

 

Práce je naozaj dosť a pomocné ruky potrebujeme všade! Môžeš sa podieľať na grafickej úprave, dodávať príspevky, postrehy, nápady, ilustrácie ...

No ak máš tvorivé pero a hlavu plnú nápadov, o ktoré by na našej škole nemalo byť núdza, staň sa redaktorom a neseď len za facebookom!!!

Veľmi radi a ochotne Ťa v redakčnej rade prijmeme medzi seba!

 

Je ťažké hovoriť o redakčnej rade, ktorú tvorí zopár študentov, no aspoň vidíte, že sa nevzdávame a časopis sa dá tvoriť aj takto.

 

Ochotne však čakáme na ďalšie pomocné ruky!!!

Neboj sa – zapoj sa!

 

 

 

 

 

 

 


Vaša redakčná rada

 

 


Milí študenti

 

 

Väčšina z nás si myslí si, že žijeme veľmi rýchlo. Rýchlejšie, ako žili naši rodičia, prarodičia. Možno rýchlejšie, ako by sme si priali. Ale práve na tento okamih sa to zmení. Okamih pokoja, lásky, súdržnosti, mieru. Prečo iba na tento okamih sme takí, akými by sme mali byť po celý rok? A vôbec, potrebujeme v tejto dokonalej dobe plnej dokonalých ľudí niečo také nedokonalé, ako sú... Vianoce?

Načo ten čas, keď sa aj najprísnejší šéf zmení na krotkého baránka, čas, keď aj ten najuponáhľanejší z nás na chvíľu vypne, čas, keď klávesnice a monitory počítačov na chvíľu vychladnú, na prázdne lavice sadne prach a pavúky si tkajú svoje krehké svety v kútoch osirelých tried?

Načo ten čas? Potrebujeme ho? Áno, potrebujeme! Potrebujeme možno ešte viac, než kadečo iné. 

Vianoce nám prinášajú každému niečo iné. Niekto si predstaví stôl plný lahôdok, iný pár dní voľna, niekomu príde na myseľ milé slovo, láska, pohladenie. Napojme sa na túto neskutočnú silu Vianoc, na tento nadpozemský prúd, a ak máme v sebe aspoň trošku ľudskosti, buďme ľudskí! Roztopme pod jeho silou ľadovce svojich sŕdc a nedovoľme mu znova na ne primrznúť! Nie, nie je to ľahké, ale nie je to ani nemožné. Naozaj to nie je nemožné?

Duch Vianoc, kde ho nájsť?

Vianoce nie sú len o najnovšom mobile, značkovom oblečení a v tom najhoršom prípade o bielej neosobnej obálke, v ktorej je diskrétne uložená suma. Suma, čo najvyššia... Spraví nás to šťastnými? A vôbec, prečo nedokážeme byť šťastní aj z obyčajných maličkostí? Z toho, čo nám každodenne poskytuje príroda, ľudia okolo nás? Nosíme v sebe presvedčenie, že bez určitých vecí nedokážeme dokonca ani žiť.

Aké dlhé máte Vy tieto nekončiace zoznamy ? Zmeňme ich aspoň na Vianoce...

Nech nás nelákajú preplnené nákupné centrá, ešte preplnenejšie košíky, strhané tváre a kyslý pach bankoviek. Tá večná súťaž o tom, kto napečie viac druhov pečiva, kto nakúpi výhodnejšie a najoriginálnejšie pre toho a toho, ktorý už má asi všetko...

Naozaj má všetko?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Otvorme  svoje srdcia pre lásku: vedieť lásku prijať a lásku dať, o tom sú Vianoce.

RR

 

 

Príbeh Tichej noci

 

Bez Tichej noci si Vianoce snáď ani nevieme predstaviť. Preložená bola hádam do všetkých jazykov. Kde má korene táto typická vianočná pieseň?

Tichá noc, svätá noc, v origináli Stille Nacht, heilige Nacht, mala premiéru v rakúskej dedinke Oberndorf v kostole svätého Mikuláša počas polnočnej omše 24. decembra 1818.

Kostol, v ktorom sa tóny tejto neobyčajnej vianočnej piesne rozozvučali po prvý raz, dnes už neexistuje. Text vytvoril Joseph Mohr, ktorý prišiel za Franzom Xaverom Gruberom s prosbou, aby naň zložil hudbu. Práve vtedy nefungoval organ, preto Gruber nacvičil pieseň so sprievodom gitary. Povrávalo sa, že mechy organu rozhrýzli myši, avšak ide skôr o legendu ako o realitu.

Tichá noc nezaznamenala obrovský úspech hneď. Až okolo roku 1840 sa začala objavovať vo viacerých spevníkoch a šírila sa čoraz väčšou rýchlosťou. Spevácke zbory a misionári ju postupne preniesli nielen do Európy, ale aj do celého sveta. Dlho sa Tichá noc považovala za tirolskú ľudovú pieseň, jej autori Mohr a Gruber sa začali v súvislosti s ňou spomínať až neskôr. Autori sa slávy počas svojho života nedočkali. Dnes je preložená do 300 jazykov a nárečí. Stille-Nacht-Kapelle (Kaplnka Tichej noci) v Oberndorfe je dnes turistickou atrakciou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Stille-Nacht-Kapelle

RR

 

 


Pôvod vianočného stromčeka

 

 

Na Slovensko prišiel vianočný stromček v 18. storočí. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začala  prenikať tradícia na vidiek. Prišiel k nám z Nemecka, jeho pôvod však siaha až do staroveku.

História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska.

 

Vianočný stromček v starovekom Ríme

Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.

Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský. Siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa."

 

Najskôr v meste, potom na vidieku

Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.

Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.

 

Magické vlastnosti

V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu.

Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.

Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.

RR

 

 


K vám chodí kto?

 

Európa je plná postáv, ktoré zastupujú rodičov pri odovzdávaní vianočných darčekov. Väčšinou ide o bradatého chlapa v čudnom červenom odeve.

I Ježiško vyrástol a zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný, je pekne oblečený v baranici a kožuchu.

 

Zástupní darcovia

Vianoce sú obdobím, v ktorom sa stretávajú a prekrývajú konštanty dané prírodou a európskou kultúrnou tradíciou: zimný slnovrat, prechod od starého roka k novému a oslava narodenia Ježiša Krista. Z kombinácie týchto momentov sa vyvinula tradícia vianočného obdarúvania.

Historické správy potvrdzujú, že to bolo zvykom už na sklonku stredoveku a darovanie tohto druhu malo ustálenú formu vrátane piesní a básničiek, ktoré ho sprevádzali. Skrátka, rozprávanie o neviditeľnom darcovi bolo odovzdávané deťom po generácie až do dnešných dní.

Mužské i ženské postavy darcov, ktoré vystupujú v európskej vianočnej tradícii, nesú rôzne mená a majú rôznu podobu. Sú to darcovia skrytí, prichádzajú neviditeľní alebo v prestrojení, sami alebo v sprievode iných masiek. Sú to postavy rozmanité, často naviazané na to - ktoré územie. Vytvorila ich kresťanská tradícia, ale niektorí sú staršieho pôvodu.

 

Nachystaj topánky!

V šiestom storočí sa vynorila postava svätého Mikuláša. Ako prví uctievali postavu Mikuláša na východe bývalej Rímskej ríše, ale neskôr, v ôsmom až jedenástom storočí, sa postava, zachytená v rôznych legendách, preniesla z Byzancie na západ. Dnes je tradícia rozvinutá v mnohých oblastiach západnej a strednej Európy – od Holandska po Chorvátsko, od Švajčiarska po Podkarpatskú Rus.

Svätý Mikuláš sa stal akýmsi univerzálnym svätcom, ktorý sa stal ochrancom námorníkov, rybárov, prievozníkov, obchodníkov, cechových spoločenstiev, pekárov, zajatcov, pútnikov a v neposlednom rade detí.

RR

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Vianočné želania plné humoru

 

Posielate počas vianočných sviatkov svojim priateľom a blízkym vianočné priania, pohľadnice, esemesky či e-maily? Ponúkame vám niekoľko veselých želaní, ktorými môžete svojich známych prekvapiť, potešiť a rozosmiať!

 

 

 


Zdroj: internet

 

 


Opäť kvapkala krv

 

Pár litrov tejto vzácnej tekutiny prúdi v každom z nás. Vaše rozhodnutie darovať krv môže rozhodnúť aj o osude iného človeka a zachrániť mu život. Naši študenti a vyučujúci opäť nelenili a sadli si do darcovských kresiel. Ležali bok po boku a darovali krv. Takto pomohli ľuďom, ktorí to nevyhnutne potrebujú.

 

Kto môže byť darcom krvi?

 

Ako často možno krv darovať?

Muži môžu darovať krv s odstupom 3 mesiacov po odbere maximálne 4x do roka.

Ženy môžu darovať krv s odstupom 4 mesiacov po odbere maximálne 3x do roka.


Ako sa pripraviť na odber ?

 

Aké vyšetrenia sa vykonávajú v súvislosti s každým odberom krvi ?

Krvný obraz, pečeňové testy (ALT), protilátky proti HIV 1, žltačke typu B a C, nosičstvo syfilisu, vyšetrenie krvnej skupiny a protilátok proti červeným krvinkám.


Pred odberom vyplníte DOTAZNÍK, ktorý pomáha pri posúdení zdravotného stavu darcu a uistí sa, že podaná krv nepoškodí príjemcu.

RR

 

 

 

 



Galéria darcov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Svetový deň výživy

  

 

Pretože výživa je významným faktorom životného štýlu, ovplyvňujúcim zdravie, svetový deň výživy si pripomíname aj my v našej škole. Zdravá výživa je hlavnou podmienkou prevencie pred rôznymi ochoreniami, základným predpokladom správneho vývoja najmä u detí Preto aj naša škola touto každoročnou aktivitou k tomuto cieľu prevencie a budovania správneho životného štýlu prispieva.

Ako každý rok, aj teraz pripravili naši cukrári jedlá a dobroty zodpovedajúce zásadám správnej výživy pre všetkých svojich spolužiakov a návštevníkov tejto udalosti. Nechýbali rôzne zeleninové a ovocné šaláty, výborné a zdravé polievky, jedlá zo zeleniny, ale ani zdravé koláčiky. Každý, kto k nám v tento deň zavítal, mohol ochutnať všetko, na čo mal chuť. Už teraz pripravujeme nové recepty, nové prekvapenia a tešíme sa na ďalší deň zdravej výživy.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Ing. J. Baňasová

 

 

 

 


Pochutnajme si aj zrakom

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


       Bardejov, Stará Ľubovňa – projekt Comenius

                        Historické centrum mesta Bardejova bolo v roku 2000 spolu s niekoľkými miestnymi stavbami zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V rámci projektu Comenius  sme navštívili Radnicu na Bardejovskom Radničnom námestí, kde sme si mohli obhliadnuť rôzne maľby na stenách a množstvo historických predmetov. Jednou z pamiatok bola aj socha rytiera Rolanda, ktorého sme mohli vidieť nielen pri vstupe do radnice, ale aj na vrchole strechy. Veľmi zaujímavá bola aj Bazilika sv. Egídia ktorá je dominantou námestia. Hneď pri vstupnej bráne do Baziliky boli dva starodávne zvony. Chrám má podobu veľkolepej gotickej baziliky s tromi loďami.

            Po návšteve Bardejova sme sa v dobrej nálade presunuli do Starej Ľubovne. Tam sme navštívili hrad a skanzen. Prehliadka hradu, rôzne pamiatky, maľby, obrazy a nádherný výhľad z veže bol pre nás všetkých nezabudnuteľným zážitkom. Po návšteve skanzenu sme sa šli konečne naobedovať a oddýchnuť si na salaš U Franka. Tam sme si mohli poopekať klobásky alebo naobedovať na salaši. Po dvojhodinovej zastávke sme pokračovali autobusmi domov.

            Nálada po celom dni bola perfektná, v autobuse sme si zaspievali zopár ľudových pesničiek a posmiali sa. Sme radi, že sme sa takého výletu mohli zúčastniť a radi by sme ho zas niekedy zopakovali. Priniesli sme si kopec nezabudnuteľných zážitkov...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Veronika Kenčanová a kolektív 1. V

 

 

 

 


Hrad Stará Ľubovňa – jeho história

 

 

 

Starobylý hrad Ľubovňa je najznámejším hradným objektom v oblasti severného Spiša, vypína sa nad mestom Stará Ľubovňa. Je jedným z pôvodných hraničných hradov na severe bývalého Uhorska. Stal sa sídelným hradom poľských starostov až do roku 1772.

Má zaujímavú architektúru a bohatú históriu, bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes je v zachovalej časti hradu múzeum s národopisnými zbierkami a historickými pamiatkami, zbierkami týkajúcimi sa cechov a remesiel. Je súčasťou expozícií Ľubovnianskeho múzea. Pod hradom sa nachádza ojedinelé regionálne múzeum ľudovej architektúry v prírode – skanzen Ľubovňa.


História

Ľubovniansky hrad je jedným z pôvodných hradov na severe hraníc bývalého Uhorska. Jeho základy pochádzajú zrejme z 2. polovice 13.storočia. Mohutná ústredná veža s opornými múrmi sa spomína začiatkom 14. storočia a neskôr spolu s gotickým palácom tvorí aj jadro najstaršej časti hradu. V roku 1412 sa spolu s ďalšími spišskými mestami stáva zálohou a sídlom poľských starostov až do roku 1772.

V priebehu 14. a 15. storočia doplnili hrad  ďalším palácom a opevnením. Po požiari roku 1553 ho renesančne upravili a upevnili fortifikačné vybavenie. Hlavnou oporou opevnenia na juhovýchode sa stala delová bašta, ktorá sa na východe pripojila k staršiemu opevneniu. V období vpádu Švédov do Poľska v rokoch 1655 – 1661 tu boli uložené poľské korunovačné klenoty. Po roku 1772 prestal byť sídlom poľských starostov a jeho význam upadol. Postupne prešiel do majetku súkromníkov, Poľská rodina Zamoyských patrila k posledným majiteľom hradu.


Povesť
            Povesť sa viaže k vzniku hradu. V jedno horúce leto žilo starodávne mestečko Ľubovňa radosťou z bohatej úrody. Bol slnečný teplý deň, keď sa ustatí jazdci pod velením šľachtica Ľubovenského zastavili na brehu rieky Poprad. Mesto aj okolitá krajina sa im natoľko zapáčili, že sa tu rozhodli usadiť. Pán Ľubovenský mal v pláne postaviť hrad na skalnom brale oproti mestečku. Hneď na druhý deň sa jeho synovia s pomocníkmi pustili do práce a postavili základy budúceho hradu. Na ďalší deň však nebolo po základoch ani stopy, v noci všetko zmizlo. Keď sa to opakovalo niekoľkokrát, vybral sa smutný pán Ľubovenský za vílou  - čarodejnicou, ktorej, patrilo miesto, kde mal stáť ich budúci hrad. Čarodejnica súhlasila so stavbou len pod podmienkou, že jej zapredá svoju dušu. Ľubovenský nakoniec súhlasil, nakoľko chcel toto sídlo zanechať svojim synom. Hrad dokončili, ale Ľubovenský nemal stále pokoja, a tak sa vybral do blízkeho kláštora, aby sa vyspovedal a uľavil svojej duši. Keď sa čarodejnica dozvedela o jeho zrade, chcela hrad zničiť. Práve, keď naň chcela hodiť obrovskú skalu, zaznel v kláštore večerný zvon. Vtom čarodejnica stratila svoju moc a balvan dopadol na breh rieky Poprad. Starý Ľubovenský, jeho synovia a potom aj vnuci ešte dlho žili na hrade Ľubovňa. Veľký balvan na brehu rieky Poprad možno vidieť aj dnes...

Skanzen - národopisná expozícia v prírode, predstavuje kultúrne hodnoty regiónu  severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša. V tomto etnicky zmiešanom regióne žili po stáročia vedľa seba Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Svojím charakterom a prostredníctvom 16-tich objektov predstavuje jedinečnú rôznorodosť života v tejto oblasti.

Ing. F. Ružbarský


 

 

 

 

 

Pečovská Nová Ves – z histórie obce

 

 

 

Prvé písomné zmienky o hornotoryských dedinách máme až z polovice 13. storočia v darovacích a vlastníckych listinách. Naši predkovia žili aj storočia po zániku Veľkej Moravy, v občinách - veľkorodinách na kráľovskej pôde, ako roľníci, pastieri a drobní remeselníci. Mená prvotných majiteľov zeme v našom kraji - Budko, Bogislav, Číž, Sislav a podobne svedčia o tom, že aj oni splývali s uhorskou šľachtou. Avšak v kraji sa začínali, najmä od 13 storočia usadzovať i cudzí feudáli (Maďari, Nemci), ktorým kráľ prideľoval za ich vojenské zásluhy pôdu s jej obyvateľmi.

Podľa archeologických údajov bolo na terajšom území obce Pečovská Nová Ves osídlenie už v paleolite, v období gravittien. Z názvu obce „Nová Ves”, (Wyfolu, Wyfalu, Újfalu) je zrejmé, vznikla vedľa staršej osady - Starej Vsi, ktorou bol pravdepodobne dnešný Sabinov. Predpokladá sa, že vznikla v 11. storočí, z iných zdrojov sa možno dozvedieť, že obec vznikla až v 13. storočí.

Literatúra uvádza existenciu hostinca „Pod krčnou - Kuchmaalja” - z r. 1209 na mieste terajšej obce. Hoci je príslušná listina falzum z neskoršej doby, je pravdepodobné, že na mieste, kde sa vyberalo clo bola krčma a okolo nej sa tvorila osada, ako sa uvádza v dokumente z nasledujúcich rokov. Ondrej II. daroval dnešný Hanigovský hrad (Nový hrad Újvár) spolu s obcou Nová Ves a k tomu patriacim mýtom Demeterovi z Rašky. Je pravda, že v 13. storočí patrila Nová Ves ku kráľovským majetkom Šarišského hradu. Už vtedy sa tu vyberalo mýto od povozov furmanov a obchodníkov. Mešťania Bardejova a Sabinova v r. 1567 mýtnicu prepadli a zničili. Mýtnica pretrvala až do konca 16. storočia.

Brána pri Novej Vsi bola pri krajinskej ceste smerom na Červenicu. Najstaršiu správu o nej poznáme z roku 1285 v súvislosti s darovaním a vymedzením majetku dediny Červenica. Bola tu hranica medzi ostrihomskou arcidiecézou a jágerskou diecézou. S pôvodnou hraničnou, strážnou a kontrolnou funkciou súvisela aj funkcia mýtnice a colnice. Keď kráľ Karol Róbert v roku 1322 daroval Pečovskú Novú Ves, daroval aj túto mýtnicu.

Súčasťou obranných a kontrolných zariadení stredovekých monarchií bolo široké pohraničné pásmo lesov z oboch strán chránených zásekmi.

Z existujúcich správ možno zistiť na území Šariša najstaršie záseky okolo hory Stráž (Fintice, Slivník) a novšie v doline Torysy pri Červenici. O zásekoch pri Červenici vieme z listín v súvislosti s darovaním majetkov ležiacich už za nimi. Za zásekmi ležalo vtedy územie okolo Kamenice (Pusté Pole, Petrovenec, Lipany). Poloha brány - mýtnice a zásekov medzi Pečovskou Novou Vsou a Červenicou označovala uhorskú stranu pohraničného pásma s Poľskom. Názov záseky neoznačoval nijakú súčasnú funkciu. Ostal názvom príslušného miesta aj vtedy, keď už prestali záseky existovať, keď tam nebolo hraničiarov. Územie na severe Šarišskej stolice ešte v 14. storočí označovali za pohraničný obvod.

Hodnoverný záznam o obci Pečovská Nová Ves pochádza z roku 1319. Už prv tu mal svoj majetok Henrik 0z Brezovice, prívrženec Karola Róberta z Anjou, po jeho boku bojoval proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (Rozhanovcie, r. 1312). Kráľ ho obdaroval majetkami a stal sa aj šarišským županom. Neskôr sa vzoprel voči kráľovskému rozkazu a nechcel v r. 1314 vydať jeho vojsku hrad Tobol, za čo ho dal kráľ uväzniť. Podľa povesti ho z hradného väzenia na vlastnom hrade Tobol vyslobodil jeho verný sluha Jozef Kohak, ktorý si nasadil na ruky jeho okovy a vydával sa za neho. Neminul ho trest: odťali mu obe ruky. Podľa listiny z r. 1315 mu daroval Henrik za odmenu majetok medzi Brezovicou a Torysou, ako ager sanguiniu - pole za preliatu krv. Chotárny názov medzi Brezovicou a Torysou Kvakov sa odvodzuje od priezviska Kohak.

Novšie sa objavil názor, že „Ujfalu - Nová Ves” v listine z r. 1248 sa nevzťahuje na Pečovskú Novú Ves, ale na obec Chminianska Nová Ves. No rozbor listiny identifikáciu s Pečovskou Novou Vsou robí nepochybnou. Obec Pečovská Nová Ves patrila medzi najstaršie colnice hradu Šariš.

           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

kaštiele v Pečovskej Novej Vsi

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Hrad Stará Ľubovňa

Ing. F. Ružbarský

 

Zaujímavosti o vesmíre

 

 

 

 

RR

 

Malá rozprava o Turecku

 

 

 

 

 

Čo bolo cieľom cesty do Turecka opýtali sme sa p. Mgr. Urdovej.

Bolo to prvé projektové stretnutie koordinátorov projektu a riaditeľov škôl.  Stretli sme sa tam účastníci zo všetkých našich partnerských krajín, teda z Anglicka, Grécka, Bulharska, Nemecka a Poľska.

 

Ako dlho ste cestovali?

Cesta sa nám trocha predĺžila, lebo kvôli nepriaznivému počasiu nevzlietlo lietadlo. Ale nakoniec sme šťastne docestovali.

 

Akým dopravným prostriedkom ste sa dostali do Turecka?

Do Turecka aj späť sme šli letecky z Krakowa.

 

Ako dlho ste tam boli?

Náš pobyt trval týždeň – od soboty do soboty.

 

Aký ste mali program?

Program bol veľmi bohatý, videli sme veľa kultúrnych pamiatok v okolí, zoznamovali sme sa s miestnou kultúrou, kuchyňou, ľuďmi, boli sme na vyučovaní v partnerskej škole Gülşehir Anatolian High School...

 

Ktoré miesta ste navštívili?

Navštívili sme oblasť Cappadocia, ktorá je známa hlavne svojimi skalnými formáciami a zvláštnymi tvarmi. Považuje sa za jeden z divov prírody, kde po tisícky rokov do mäkkej vulkanickej horniny ľudia vyrezávali svoje príbytky, kostoly, kaplnky, opevnenia a celé podzemné mestá...

 

Čo ste tam vlastne robili?

Každý deň sme mali rozplánovaný. V jedno dopoludnie sme na pôde školy tiež predstavovali našu krajinu, región a školu. Celý pobyt bol hlavne o príjemnom stretnutí so sympatickými ľuďmi.

 

Máte nejaký veselý zážitok?

Počas celého pobytu vládla medzi nami príjemná atmosféra a zažili sme veľa humorných situácií.

 

Zažili ste aj nejaký trapas?

Nuž, mne sa stalo, že pri odchode z mešity som chcela podať ruku hadžovi (taký ako u nás kňaz), ale oni sa nemôžu dotýkať žien pred modlitbami. Takže skoro odskočil, milo sa usmial a uklonil. Celé to bolo trochu komické, ale to sme si hneď  vysvetlili.

 

Spoznali ste aj nejakých zaujímavých ľudí alebo osobnosti?

Po stretnutí s miestnymi ľuďmi sme odhodili všetky predsudky o nich a zistili sme, že sú to veľmi skromní, pohostinní a ústretoví ľudia. Stretlo sa nás tam zopár ľudí z rôznych krajín, s inými zvyklosťami, ale dôležité bolo, že sme si všetci rozumeli a odchádzali sme vnútorne bohatí.

 

Čo vás najviac zaujalo?

Krajina, ako taká. Turecko je pre nás trocha exotické. Iná kultúra, iné náboženstvo, iné zvyklosti.

 

Čo sa Vám osobne najviac páčilo?

Viaceré veci boli naj. Napríklad návšteva mešity bola jednou z nich.

 

Povedzte nejakú pikošku.

 Zistili sme napríklad, že v niektorých situáciách sa tam skôr dohovoríte v slovenčine ako v angličtine, lebo napr. čaj je po turecky čaj a káva je kave.

By Alla Koloszova
http://www.dovolena-turecko.com/images/upload/c/b/a/800px-goreme-valley-in-cappadocia-j.jpg
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Za rozhovor ďakujú I. Štofaníková a D. Džačovská, 3. AKM

 

 

 

 

 


Jeden za všetkých, všetci proti AIDS

 

 

 

Začiatkom decembra si verejnosť pripomína   Svetový deň boja proti AIDS.

„Dobrý deň, začíname šokujúcou správou. V Bratislave sa pokúsilo šestnásťročné dievča o samovraždu. Našťastie, duchaprítomní rodičia zavolali ihneď odbornú pomoc...“ hlási moja obľúbená moderátorka a ja nespúšťam oči z televíznej obrazovky.

Čo také strašné sa jej mohlo stať? Aj keď je človek na úplnom dne, mal by rozmýšľať. Nad všetkým. Neverím, že siahnuť na to najdôležitejšie - ľudský život -  je jediným riešením. Často si sami privádzame pocity beznádeje. Avšak, stále sú tu ľudia, ktorí nás podvihnú zo zeme, keď tam spadneme. A práve nad tým by sme sa mali zamyslieť.

Rodičia. Ľudia, ktorí videli náš prvý smiech, krok aj slzy. Pre ktorých sme boli vždy tými najkrajšími pod Slnkom. Vraví sa, že najhoršie je prežiť svoje vlastné dieťa. Myslím si, že rodič v tom momente krváca spolu so svojím dieťaťom a stráca chuť žiť ďalej. Takisto sú tu kamaráti, súrodenci a všetci známi, ktorí sa nestačia čudovať, prečo niekto mladý chcel ukončiť niečo, čo sa ešte poriadne ešte ani nezačalo.

Každý mladý človek sníva. Či už je to rodina, budovanie kariéry alebo cestovanie po svete. Neverím, že niekto sníva o svojej smrti alebo o zákernej chorobe, ktorá ho dovedie k samovražde. Vždy sú tu aj iné možnosti. Samozrejme, jednou z nich je aj vzdať sa. Na druhej strane sú tu ľudia na onkologických oddeleniach, žijúci na ulici alebo v neustálom strese, ktorí bojujú a vedia prečo treba žiť.

Niekto múdry raz povedal, že vzácne veci si uvedomíme až vtedy, keď ich stratíme. Nemôžem nesúhlasiť. Samozrejme, tento človek asi nemyslel na prsteň, ktorý keď stratíme, hneď si uvedomíme, že nám chýba na prste. Myslel tým na podlomené zdravie, zákerné choroby, stratu chute žiť alebo stratu blízkeho.

Títo ľudia cítia pocit prázdna. Rozmýšľajú a ani nevedia nad čím. Činnosti sú vykonávané iba mechanicky, bez záujmu. Bohužiaľ, nie každý si toto uvedomí pred tým, ako sa rozhodne dobrovoľne odísť zo sveta, pričom zanechá za sebou toľko nezodpovedaných otázok... 

Zamyslela som sa, či by som si dokázala vziať svoj vlastný život. Určite nie. Stačilo by mi pomyslenie na nespočetné množstvo vrážd vo svete, kde zomierajú ľudia, ktorí ešte chceli žiť. Stačilo by mi vidieť všetky páry sveta, ktoré chcú mať deti a nemôžu. Bola by som odsúdeniahodná. Za to, že v priebehu niekoľkých sekúnd idem zničiť niečo, o čo sa oni pokúšajú už niekoľko rokov.

Život. Ľudský život.

S. Poklembová, 3. AKM

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Naj Mgr. Lukáša Višňovského

 

 

 

 

·         Kedy ste sa narodili?  22. februára 1985

·         Kde ste študovali?  Ukončil som magisterské štúdium na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor telesná výchova.

·         Kde bývate?  Už od narodenia bývam v Lipanoch, na námestí v byte. Momentálne tam bývam s mojím otcom a mladším bratom.

·         Plánovali ste pôsobiť v školských laviciach?  Áno, už od detstva mám veľmi blízky vzťah k športu a baví ma práca s mladými ľuďmi, tak som to skĺbil dokopy a stal som sa učiteľom telesnej výchovy. Ale pomaly zisťujem, že to nie je také jednoduché ako som si myslel. J

·         Aké sú Vaše plány do budúcnosti? Tých plánov je viac, ale v prvom rade sa chcem naplno venovať svojej práci a trénovať na aprílový Krakovský maratón. 

·         Aká je Vaša najobľúbenejšia kniha?  Všetky knihy, ktoré som doteraz prečítal, sú moje obľúbené. J Veľmi rád čítam knihy od brazílskeho  spisovateľa Paula Coelha, ale momentálne mám rozčítanú knihu od Doroty Nvotovej FULMAYA.

·         Ktorý film máte najradšej?  Útek do divočiny. Kto ho ešte nevidel, tak ho vrele odporúčam. Ale pozriem si aj ktorýkoľvek dokumentárny film a staré, ale dobré české komédie.

·         Čo Vás v poslednom čase najviac potešilo?  Patrím k ľuďom, ktorí sa dokážu tešiť z maličkostí, takže sa snažím nájsť na každom dni niečo pekné.

·         Čo Vás v poslednom čase najviac nahnevalo?  Ani nie nahnevalo, skôr mi je vždy ľúto, koľko zloby sa nájde v ľuďoch, ale to asi patrí k životu.

·         Akú hudbu najradšej počúvate?  Mám rad viac hudobných štýlov, záleží na okolnostiach. Mám rád hudbu, ktorá ma „nakopne,“ ale tiež meditačnú hudbu, pri ktorej môžem relaxovať. Ale čo mi nesmie chýbať v MP3 prehrávači, je napríklad britská kapela Moloko, španielsky Feul Fandango a zo slovenských skupín LAVAGANCE, PPE, Noiscut, Talkshow, Bruno Benetton free band a mnoho ďalších J.

·         Čo Vás momentálne najviac trápi?  Asi iba to, že je už december a my ešte stále nemáme sneh, a keďže som náruživým lyžiarom, tak ma to celkom mrzí. Ale ja verím, že nás zima nesklame a onedlho budem rezať v snehu prvé oblúky J.

RR

 

 

 

 

 

 

 

 

 


     Otvorili sme dvere pre všetkých...

 

 

 

Dňa 30.11.2011 Stredná odborná škola v Lipanoch otvorila dvere dokorán širokej verejnosti nášho mesta, najmä deviatakom základných škôl v regióne a ich rodičom. Organizovala Deň otvorených dverí.

            Hneď zrána prítomných privítal a podujatiu poprial zdarný priebeh riaditeľ školy Ing. Jozef Kožuško. Po jeho úvodných slovách sa návštevníci premiestnili do spoločenskej miestnosti, kde im výchovná poradkyńa Ing. Končulová a Ing. Ružbarský priblížili históriu i súčasnosť školy a oboznámili ich s možnosťami štúdia. Prezentácia bola pútavá a názorná, realizovaná v power pointe. Potom kroky smerovali na jednotlivé pracoviská. Spomeňme aspoň:

 

Záujem organizátorov potešil. Prišli nielen žiaci lipianskych základných škôl, ale i deviataci z okolia. Napr.: z Brezovice, N. Slavkova, Šarišských Draviec, Pečovskej Novej Vsi, Jarovníc, Krivian, Ľutiny a zo Sabinova.

Všetci veríme, že sa s mnohými návštevníkmi stretneme v novom školskom roku.

Ing. Jozef Kožuško, riaditeľ školy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


DOD

 

 

 

Aj tento rok majsterky SOŠ a učiteľka odborných predmetov zorganizovali 3. ročník školskej súťaže „Mladý talent“ v odbore kaderník a kozmetik. Na súťaži sa zúčastnili študentky druhého, tretieho a prvého nadstavbového ročníka vlasovej kozmetiky.

 

Žiačky  v odbore kaderník súťažili v kategóriách:

 2. ročník „Disko pletenka“. Na medailových priečkach sa umiestnili:

  1. Mária Urbanová
  2. Ivana Bodnárová
  3. Denisa Tarasová

3. ročník „Najkrajšia kučera“. Ocenené na stupni víťazov boli:

  1. Eva Knapová
  2. Dominika Dvorščáková
  3. Michaela Smreková

Najvyššie ocenenie získali z 1. nadstavbového ročníka: v „Spoločenskom účese na akúkoľvek príležitosť“.

  1. Veronika Kenčanová
  2. Anna Kupčíková
  3. Lucia Figurová

 

Cena kreativity bola udelená Anne Hovancovej, ktorá v tvorbe súťažného účesu zo všetkých súťažiacich využila svoju fantáziu, kreativitu a estetické cítenie najviac.

 

Žiačky v odbore kozmetik súťažili v kategórií „Disco líčenie“. Rebríček umiestnení je nasledovný:

  1. Katarína Vavreková
  2. Veronika Sontágová
  3. Monika Diňová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Žiačky 2.C  J. Huňadyová, A. Jaššová, A. Kohanová, M. Rabíková, P. Spálová pri príprave výborných koláčikov pod vedením Mgr. Anny Počovej.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Žiačky Mgr. Anny Ptákovej

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Žiaci  druhého ročníka, odbor inštalatér vykonávajú spájanie vodovodného potrubia, pričom samotný pracovný postup pozostáva z prípravy materiálu - rezanie, zhotovenia závitu  závitoreznou hlavicou  a spájania pomocou vodárenských tvaroviek a finieg s použitím tesniacej nite, tesniacej pásky alebo konope s fermežou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Mgr. M. Kulpa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Ďakujeme študentom 3. AKM za spoľahlivosť pri sprevádzaní hostí po zákutiach našej školy.

 

 


       Navždy sa zachová v pamäti stužková...

 

 

 

 

Budúce prvé absolventky študijného odboru kozmetik

18. novembra 2011 prijali stužky dospelosti na svojej stužkovej slávnosti.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Srdečne blahoželáme a nech sa Vám na maturite darí!

Ing. H. Krakovská

 

 


Pomáhame iným

 

 

 

Asi už bude tradíciou, že naši študenti sa budú podieľať na zbierke pre nadáciu Úsmev ako dar. Tohto roku to vyšlo na sviatok sv. Mikuláša. Do ulíc nášho mesta nastúpili V. Filipová, V. Koturňová, K. Vavreková, V. Sontágová, D. Bodnár, E. Nehilová, M. Hrabčáková, M. Straková, E. Stolariková. Spoločne vyzbierali 212,59 €. Najviac vyzbierali k. Vavreková a V. Sontágová.

            „Úsmev ako dar“ stojí za kľúčovými zmenami v živote detí z detských domovov, ktoré im postupne prinášajú rodinu a rodinné zázemie.

Úsmev ako dar je najstaršia a najväčšia slovenská dobrovoľnícka mimovládna organizácia pre podporu detí žijúcich v detských domovoch. V tomto roku si pripomenie už dvadsať rokov svojej činnosti. Vznikla ako občianske združenie na pomoc deťom v detských domovoch, ale aj náhradným rodinám a rodinám v kríze.

Vyzbierané finančné prostriedky umožnia organizácii realizovať rôzne aktivity (jednodňové, viacdňové, športové, zábavné, vzdelávacie, rekreačné) pre deti žijúce v detských domovoch, pestúnskych, náhradných a sociálne slabších rodinách. Umožnia tiež poskytovanie sociálneho poradenstva, prevencie, pomoci rodinám a poskytovanie kvalifikovaného, odborného poradenstva pre náhradných rodičov.

A to všetko v duchu  motta ,,Aby každé dieťa malo rodinu".

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Ing. J. Hanko

 

 

 

Vytyčovali sme kostol

 

 

 

 

 

V rámci odbornej praxe sa žiaci z 2. B odboru stavebníctvo zúčastnili na vytyčovacích prácach novostavby grécko - katolíckeho kostola. Pod vedením učiteľa Ing.Miloša Kožuška bolo vykonané polohové a výškové osadenie stavby.

Vytyčovacie práce boli vykonané modernými metódami pomocou aparatúry GPS (v hodnote 15 000 €) a elektronickým nivelačným prístrojom s automatizovaným odčítaním hodnôt. Zrealizovaním týchto prác žiaci ušetrili miestnej cirkvi nemalé finančné prostriedky, za čo dostali poďakovanie od správcu miestnej farnosti.

Popis: F:\DCIM\100Z1015\100_6537.JPG
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Dávid Varga, Patrik Dlugoš a Ján Ďurica počas určovania výšok elektronickým

nivelačným prístrojom.

Popis: F:\DCIM\100Z1015\100_6543.JPG
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Vladislav Raslavský, Peter Vrabeľ, Patrik Dlugoš a Ján Ďurica pri polohovom

vytyčovaní stavby pomocou aparatúry GPS, metódou RTK.

Ing. M. Kožuško

 

 

 


Vianočný humor

 

 

 

 

Chlapec píše Ježiškovi: Milý Ježiško prosím ťa na Vianoce mi pošli 1000 korún. Veľmi by to mne aj maminke pomohlo. List odnesie na poštu. Poštárky ho otvoria prečítajú si ho, a zato že Jožka majú rady poskladajú sa a pošlu mu 500 Sk. Jožko píše späť Ježiškovi: Ježiško ďakujem ti za tie peniaze, veľmi nám pomohli. A predstav si, že na pošte mi jednu 500 - vku zobrali.

 

Janko píše Ježiškovi. Ježiško, keď mi donesieš motorku, budem celý týždeň dobrý .Janko sa zamysli a povie si, ale ja nevydržím byť dobrý celý týždeň, roztrhá list a píše nový. Milý Ježiško, keď mi donesieš motorku, budem celý deň dobrý. Zase sa zamyslí, roztrhá list. Janko sa pozrie na obraz Panny Márie a zamkne ho do skrine a píše nový list. Milý Ježiško, zajal som tvoju matku. Výkupné je motorka!

 

Malý Miško píše Ježiškovi, čo by chcel na Vianoce pod stromček:

Chcel by som: sánky, nové značkové lyže a lyžiarky, bicykel, kolobežku, kolieskové korčule, korčule na ľad, nový LCD televízor, rádio, snowboard s výbavou, počítač, psíka, playstation, nové hodinky, autíčko na diaľkové ovládanie, štyri 3D hry do počítača... a veľa iných vecí, ale keďže som veľmi skromný, tak tie ďalšie už nemusia byť.

 

V škótskej rodine:

Detičky, už ste si pozreli darčeky?

Áno, áno!

Tak ich pekne zabaľte, aby sa do budúcich Vianoc nezaprášili.

 

Rozprávajú si Američan, Rus a Slovák. Američan hovorí:

"Vidíte to červené Ferrari?"

Ostatní: "Hmm, dobré."

"No, tak také som dostal na Vianoce."

Rus hovorí: "A vidíte to zelené Porsche?"

Ostatní: "Tiež dobré."

Rus: "Tak také som pre zmenu dostal na Vianoce ja."

A Slovák: "Vidíte to Infiniti G35 GTO?"

Ostatní: "Nádhera!"

"Tak takej farby som dostal menčestráky."

 

"Pán riaditeľ, môžete mi dať zajtra voľno?" pýta sa v práci pán Novák. "Manželka chce, aby som jej pomohol s vianočným upratovaním."

"Z takého dôvodu vám predsa nebudem dávať voľno!" rezolútne to odmietne riaditeľ.

"Ďakujem," vydýchne si zamestnanec. "Vedel som, že je na vás spoľahnutie.“

 

Muž vyberá vianočný darček:

"Máte niečo lacné, užitočné a pekné?"

"Čo poviete na tieto vreckovky," ukazuje ochotne predavačka, "pre koho to chcete?"

"Pre manželku."

"Tak to bude určite prekvapená."

"To áno," súhlasí muž, "ona si myslí, že dostane pod stromček kožuch!"

 

Američan a Rus si telefonujú:

"Ivan, v televízii hovorili, že tam u vás sú hrozné mrazy, cez - 60 stupňov."

"To je hlúposť, najviac tak -20."

"No nie, teraz to hovorili na CNN, vraj cez - 60."

"Ale no tak, možno niekde majú - 25, ale to skôr výnimočne."

"No ale tie zábery boli hrozné, tie omrznuté stromy, baráky ..."

"Jáj, ty myslíš vonku ?!! No tak to áno."

 

Jožko príde zo školy a hovorí otcovi, že dostal päťku z matematiky.

“Ako to?“ – pýta sa podráždene otec.

“No, najskôr sa ma učiteľka spýtala, koľko je 3x2. Odpovedal som, že šesť“ – hovorí Jožko.

“No veď to je správne!“

“A potom sa ma spýtala koľko je 2x3.“

“Aký je v tom dofrasa rozdiel?“ – rozčuľuje sa otec.

“Presne to som jej povedal.“

 

Učiteľka v škole hovorí žiakom:

“Utvorte vetu so slovom Yeti.“

Marienka:
“Yeti je veľký snežný muž.“

Janko:

“Yeti žije v horách.“

Móric:
“Yeti zima?“

 

Učiteľka sa pýta žiaka:

“Koľko rokov má dnes človek, ktorý sa narodil v roku 1964?“

“Muž či žena?“

 

V škole sa učiteľka pýta detí, čo doma jedávajú. Dôjde rad na Jožka a ten hovorí, že čaj. Všetci sa mu smejú. Na druhý deň to isté. Príde domov a sťažuje sa matke, že sa mu všetci smejú kvôli čaju.

“Tak im zajtra povedz, že jedávame rezne.“

Stalo sa. Opäť tá istá otázka a keď dôjde rad na Jožka, ten povie, že rezne.

“Hej, a koľko si ich včera zjedol?“ - pýta sa učiteľka.

“Tri hrnčeky...“

 

Móric v škole hovorí učiteľovi:

“A moja sestra má osýpky.“

“Tak choď rýchlo domov, pretože môžeš nakaziť celú triedu.“

Po dvoch týždňoch sa Móric vrátil do školy a učiteľ sa ho pýta.

“Tak ako sa má sestra? Už vyzdravela?“

“Neviem, ešte nepísala.“

“A kde preboha je?“

“No predsa v Austrálii.

Zdroj: internet

 

 

Milí študenti!

 

 

 

 

Práve ste sa úspešne prelistovali naším časopisom až na úplný koniec. Veríme, že nejaké číslo ešte pripravíme. J

Keďže sa blížia prázdniny a Vianoce sú už naozaj predo dvermi, aj naša skromná redakcia Vám chce popriať všetko krásne do nového roku, príjemné a hlavne pokojné prežitie vianočných sviatkov!

Učiteľom a všetkým nepedagogickým zamestnancom želáme hlavne oddych aby nabrali nové sily a trpezlivosť, ktorú pri nás tak často strácajú.

A čo nám študentom?

Nuž, samozrejme, veeeeeeeeeľa oddychu, dobrého jedla, pohody a skvelé zakončenie prvého polroka.

 

HOR  SA  NA  PRÁZDNINY!!!

 

P.S: Naša skromná redakčná rada dúfa v osvietenie cez vianočné sviatky a verí v rozšírenie tímu nášho časopisu!

 

Pozdravujú vás členovia redakčnej rady: D. Ďžačovská, I. Štofaníková,

D. Sabolíková, S. Poklembová, Mgr. V. Marčáková, Ing. F. Ružbarský,

MVDr. M. Baňasová, M. Mihok a ostatní prispievatelia.