Už sme sa nemohli dočkať pondelka... Ten deň D predsa len prišiel. Nasadli sme do autobusu, smer Majdan. Dediny sa míňali jedna za druhou a cieľ našej cesty sa pomaly ale isto blížil. Čakala nás naša stará dobrá známa chata. Počkala na nás. Peťo chytro zakúril do sporáka, Robo, Matúš a ostatní sa tiež pridali. Škrabali zemiaky a krájali mäso a cibuľu... O jedenej po obede bol guľáš hotový. Ďalší program znel jasne. Ideme na Lysanku. Cesta viedla strmým kopcom ale pre nás to bola hračka. Zahrali sme si kalčeto a vonku futbal, nabrali nových síl a večer okolo šiestej už horel táborák pri chate, opekala sa klobáska, hrala gitara... Nasledovalo bojové pomaľovanie v indiánskom štýle. Na starosti to mala tak ako stále Alenka. Vôbec nevadilo, že Matúšovi spadol na zem pekáč s mäsom a pečenými zemiakami. Chutilo nám aj zo zeme... Pani učiteľka Baňasová, čoby expertka na hygienu potravín, iba nevieriacky krútila hlavou, ale napokon sa pridala aj ona. Veď hlad je hlad. Výklad nočnej oblohy mal tradične na starosti pán zástupca Mihok, guľáš zasa náš triedny. Domov sme sa vracali plní dojmov a zážitkov z krásneho prostredia a dobrej partie.
Teraz už len popracujeme na svojom prospechu a - leto sa môže začať...
2. AM
Nie sme zlí, na čo záplava horkých slín
sladké výmysly, bez chýb nie je nik...
(Elán)
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |