Stužková 4. M v Prahe - 15. až 17. októbra 2008.

      „Ach, tá Praha!“. Bolo tam viac než super.
      Čím sa to začalo? Našou predlhou cestou k víťaznému bodu, mestu Praha. Trvala strašne dlho a pôsobila na nás ubíjajúco. Keď sme vystúpili z autobusu, ovanul nás taký závan radosti, že nám bolo jedno, či sme vyspatí alebo nie. Do hotela sme trafili peši a jediné, čo nás štvalo, boli veľmi ťažké cestovné tašky.
      Keď sme ich zložili, spadla z nás ťarcha a dobití sme sa zvalili na postele. Plní srandy sme esemeskovali rodinám, že sme v cieli a sme v poriadku. Aj napriek tomu, že nás boleli nohy, išli sme na prehliadku mesta. Chceli sme využiť každú sekundu naplno, aby bolo na čo spomínať. Hotel Azet mal štyri poschodia a našťastie výťah, na ktorom sme sa prevážali hore – dole, len aby sme nemuseli chodiť peši. Veď po pravde, komu by sa chcelo ísť peši, keď má po ruke výťah.
      Zažili sme mnoho situácii, ktoré si budeme pamätať až do smrti. Síce sme sa nevyspali, ale kto by spal, keby išiel na niečo také.
      Prešli sme mnohé pamiatky, ako sú Karlov most, Orloj, rôzne kostoly, obchody. Pred Chrámom sv. Víta nám naša triedna, pani učiteľka Mgr. Fráková spolu s pánom riaditeľom Ing. Kožuškom odovzdávali stužky nádeje, ako symbol úspešnej maturity. Poniektoré sme sa skoro aj rozplakali, pretože príhovory boli dojímavé a nemohli sme uveriť, že sme sa ako kolektív dostali až tak ďaleko. Až vtedy sme si uvedomili, že onedlho končíme štvrtý ročník a po maturite každý pôjde vlastnou cestou.
      Tri dni nám nestačili. Keď sa blížil čas odchodu, stískalo nám srdcia, pretože dni ubehli veľmi rýchlo a v Prahe sa nám chcelo ešte zostať. Nebolo to však možné.
      Domov sme odchádzali skoro so slzami. Bolo nám veľmi ľúto chvíľ, ktoré sa už nevrátia. Pre našich milovaných sme kúpili darčeky, a to nás tak trochu tešilo. Našu triedu to zocelilo a už sa tešíme na ďalší spomienkový výlet – dozvuky.